Aj keď sa stále ešte nájdu veci, ktoré sú rýdzo ženské a naopak rýdzo mužské, v niektorých prípadoch sa táto hranica začína boriť. Zoberme si napríklad obleky – predtým sa jednalo o rýdzo pánsku záležitosť, ale teraz sa do modelu obliekajú aj dámy. A zatiaľ čo pred rokmi sme hovorili o úplnom faux pass, dnes je to prejav ženskej nezávislosti. Kedy sa oblek stal symbolom toho, že ženy sa zaobídu aj bez mužov?
Ešte, než odbilo 21. storočie
Ako už bolo spomenuté, predtým bol oblek tabu, pokiaľ ho obliekla žena. Bol to predmet najväčšieho škandálu, ktorého sa ženy mohli dopustiť. Ale s postupom rokov sa začali skôr určené pravidlá rúcať. Mnohí si myslia, že obleky začali nosiť ženy až teraz, v súčasnom storočí, ale pravda je niekde inde.
Niektorí štylisti sa prikláňajú k tvrdeniu, že sa tieto pravidlá začali rúcať zhruba v čase, keď žila femme fatale Marlene Dietrich. Tá sa totiž nebála nosiť cylindre, ktoré sa často považujú za prvotný vstup do pánskeho sveta.
Iní sú však iného názoru. Tvrdí, že sa obleky stali symbolom ženskej nezávislosti ešte skôr, a to v sedemdesiatych rokoch 19. storočia. Vtedy sa totiž známa herečka Sarah Bernhardt rozhodla nosiť pánske oblečenie, čím skoršiu dobu do značnej miery pobúrila. Mnohé však inšpirovala k odhodlanosti a upozornila tým aj na akúsi nerovnosť, ktorá medzi pohlaviami panovala.
Keď sa písal rok 1932
Či už sa popularita obleku u žien zdvihla v akomkoľvek storočí, kľúčový bol rok 1932, počas ktorého vznikol vôbec prvý nohavicový model pre ženy. Stál za ním napodiv návrhár, a to Marcel Rochas, ktorý upol svoju pozornosť na šedú vlnu, z ktorej oblek pripravil. Dominantné boli široké ramená, ktoré sa neskôr zapísali do povedomia až v osemdesiatych rokoch.
Dnes sa jedná o čosi úplne bežné, s čím sa stretávame na mólach, prehliadkach alebo na odovzdávaní cien a podobných galavečeroch. Obleky nosia celebrity aj menej známe osobnosti a inšpirujú sa nielen spomínanými dámami, ale aj mexickými ženami, ktoré sa počas druhej svetovej vojny nazývali Pachucas.