Je to už niekoľko storočí, kedy sa k nám z Číny do Európy dostal pušný prach a vôbec prvé ohňostroje. História ponúka mnoho zaujímavostí. Kto boli zelení mužíčkovia? Prečo bambus a akú rolu hrali duchovia?
Prvé pokusy neboli také slávne
Kto by povedal, že prapradedo ohňostroj je s nami už dlhé stovky rokov. Prvé ohňostroje samozrejme nemali takú honosnú podobu ako dnes, keď celú oblohu rozžiaria svadobné ohňostroje. Ako vôbec prvý pokus o zábavnú pyrotechniku sa považuje tradičné hádzanie bambusových stvolov do ohňa. K tomu dochádzalo v Číne už niekoľko stoviek rokov pred naším letopočtom.
Účely boli čisto praktické – počas osláv nového roka sa rámus spôsobený praskaním bambusových dutín zasadil o zaplašenie zlých duchov. Bambus bol na tieto účely ako stvorený – jeho výdute sa naplnili vzduchom a následne praskali. Hlasný pohľad ale prišiel až neskôr. To už sa museli duchovia skutočne báť.
Prvý pušný prach v Číne
Okolo ôsmeho storočia sa podarilo čínskym alchymistom zmiešať síru, dusičnan draselný a drevené uhlie. A bol na svete prvý pušný prach. Samozrejme sa využíval na vojenské účely, ale dokázal byť aj na iný úžitok. Práve vďaka nemu vznikli prvé ohňostroje. Postupne sa k nim pridávali farebné prísady, až sa svetelný pohľad dostal do úrovne, akú poznáme dnes.
Zelení mužíčkovia, na scénu!
Už v roku 1486 si anglický kráľ Henrich VII. nechal na svadbe odpáliť ohňostroj. V tom čase sa už kratochvíľa z Číny naplno rozšírila aj do Európy a slúžila na slávnostné dni, korunovacie alebo významné udalosti. Ohňostroje odpaľovali muži v ochranných oblekoch zelenej farby. Zeleným mužíčkom ale ich prácu nikto nezávidel – toto povolanie bolo veľmi nebezpečné. Často sa stávalo, že ohňostroj nesplnil svoju funkciu a explodoval na mieste.
Pôvodne rituálny predmet na zaplašenie zlých duchov sa v priebehu storočí premenil na kratochvíľnu zábavu, bez ktorej si dnes nevieme predstaviť žiadnu svadbu, výročie, narodeniny, alebo napríklad firemný večierok.